ZO SZCH Stupava

O polstoročných JUBILANTOCH v našej organizácii

Tento titul sa netýka osôb, ale v prvom rade organizácií, ktoré už oslávili svoje päťdesiate narodeniny. O niektorých sa pri slávnostnej chvíli písalo i hovorilo a niektoré sa ani neozvali a preto sa o nich ani nepísalo, ani nehovorilo. Je azda vhodné, aby sme o tých jubilantoch niečo povedali, jednak pre oživenie pamäti u starších, jednak pre oboznámenie mladšej chovateľskej generácie s minulosťou, resp. s počiatkami organizovaného chovateľstva na Slovensku.

Napriek tomu, že sa hneď po prvej svetovej vojne viacerí milovníci drobných zvierat zaujímali o chov drobných hospodárskych zvierat, založenie spolku sa uskutočňovalo pomerne neskoršie, s patričným časovým odstupom. Po roku 1918 nebolo u nás ústrednej organizácie, ktorá by usmerňovala rozvoj a zakladanie spolkov. Tým si možno azda vysvetliť aj pomalý rast, i prírastok spolkov. Schvaľovanie stanov, podľa vtedajšieho spolkového zákona, patrilo do kompetencie vtedajších okresných úradov a tie sa veľmi neponáhľali so schválením stanov pre spolky, ktorých cieľom bol čistokrvný chov drobných hospodárskych zvierat.

Podľa údajov žijúcich svedkov a zachovaných dokladov prvý spolok bol založený v roku 1921 v Stupave, kde ešte dnes žije súdruh Kastler, vtedajší zakladajúci člen, donedávna aj funkcionár terajšej MO SZD v Stupave. Pri zakladaní spolku chovateľov drobného domáceho zvieratstva vtedy pomáhali niekoľkí chovatelia z Moravy, ktorí ako železniční zamestnanci pracovali jednak v Devínskej Novej Vsi, jednak v Bratislave na hlavnej stanici. Ešte dnes je členom MO SZD v Devínskej Novej Vsi s. Ján Cichoň, ktorý patril medzi prvých propagátorov založenia spolku chovateľov drobných zvierat a ešte dnes je aktívnym členom MO SZD v Devínskej Novej Vsi, hoci zanedlho bude mať na chrbte ôsmy krížik a chová pekných slovenských čuvačov, s ktorými sa dodnes zúčastňuje výstav.

Škoda, že Stupava, organizácia s takou bohatou minulosťou neoslávila v roku 1971 svoje 50. narodeniny.

Po Stupave nasledovalo založenie chovateľskej organizácie v Holíči pri Morave, okres Senica. Holíčania oslávili 50. výročie založenia svojej organizácie v septembri 1972 veľmi pekne, dôstojne. Na slávnostnej schôdzi boli vyznamenaní zaslúžilí členovia miestnej organizácie a najmä ešte dvaja žijúci zakladajúci členovia, Karol Buchta a Martin Volek. Najväčšie zásluhy o založenie chovateľského spolu v Holíči má známy Karol Buchta, ešte dnes aktívny funkcionár a posudzovateľ králikov, ktorý ako prvý nadviazal styky s chovateľmi v Hodoníne a stal sa aj členom tamojšieho drobnochovateľského spolku pokým nezaložil s ďalšími nadšencami a za výdatnej pomoci Hodonínčanov spolok v Holíči.

Priateľstvo Holíčanov s Hodonínčanmi dodnes trvá. Preto stretnete pri každej akcii Holíčanov Hodonínčana práve tak, ako pri každej akcii Hodonínčanov nájdete Holíčanov.

Za uplynulých 50 rokov holíčski drobnochovatelia vykonali pekný kus práce nielen na úseku odborne chovateľskom, ale aj na úseku spoločenskom. Pri oslave päťdesiatin to patrične zhodnotil zástupca mestského výboru NF SSR, ako aj zástupca mestského národného výboru. Členovia organizácie sa zúčastňujú pravidelne všetkých verejnoprospešných akcií, ktoré organizuje MsNV, a preto vie národný výbor aj účinne pomáhať miestnej organizácii SZD všade tam, kde pomoc potrebuje. Jestvuje tu teda dokonalá súhra s obojstrannými kladmi.

V poradí založených chovateľských spolkov nasleduje Trnava, ktorá začala s organizovanou činnosťou (podrobnejšie o založení organizácie hovoril článok v minulom čísle) v roku 1923, ako o tom píše dlhoročný tajomník "Spolku chovateľov čistokrvného drobného domáceho zvieratstva v Trnave", Dr. Oskar Roth, v "Katalógu Krajinskej zväzovej výstavy drubeže, holubov, králikov, kanárikov a násadových vajec". ktorá sa uskutočnila v dňoch od 30. XI. do 2. XII. 1929.

Rád spomínam na jednu pozoruhodnosť z vtedajšieho chovateľského života v Trnave. Najmenej dvakrát do mesiaca bývala členská schôdza, z ktorej sa po vybavení organizačných otázok (trvalo to asi hodinu), rozchádzali jednotlivé záujmové skupiny (hydinári, králikári, holubiari atď.) k určeným chovateľom príslušného druhu zvierat, aby sa pozreli na ich chovateľské zariadenia a podiskutovali o aktuálnych otázkach. To bol skutočný život v organizácii!

Vtedy bolo organizované chovateľstvo na Slovensku v začiatkoch. Každému, alebo aspoň väčšine chovateľov sa páčili rozličné plemená i druhy zvierat. Nebolo preto zriedkavosťou, keď chovateľ mal napríklad na holubníku 100 - 150 párov rozličných plemien holubov, alebo, aby chovateľ hydiny nechoval súčasne brahmanky, rodajlendky, vyandotky a k tomu ešte nejaké malé plemeno. Za dobrého chovateľa holubov platil ten, kto choval mnoho rozličných plemien. Iste z tých čias sa v Trnave zachovala pestrosť plemien až do dnešných čias.

Všetkým uvedeným jubilantom iste všetci slovenskí drobnochovatelia srdečne blahoželajú! Je len želateľné, aby sa niekdajšie nadšenie a ochota slúžiť spoločnej veci udomácnilo aj vo všetkých dnešných drobnochovateľských organizáciách, kde sa dá podstatne viac urobiť, lebo máme na to lepšie podmienky.

Štefan Maar